Vláčik Potenciál stál na samom vrchu veľkej dúhovej šmykľavky. Jeho červené, modré a žlté vagóniky sa leskli v slnečnom svetle, ktoré prenikalo cez okno detskej izby. Stál úplne nehybne, ale vo vnútri cítil zvláštne šteklenie. Bolo to, akoby mal v sebe ukrytú veľkú silu, ktorá len čakala na správnu chvíľu.
„Tak čo, Potenciál? Kedy sa spustíš?“ zavolala zdola Hopka, veselá gumená loptička. Poskakovala netrpezlivo z miesta na miesto. Každý jej skok bol malý, veselý buch-buch na drevenej podlahe.
„Ja... ja neviem,“ odpovedal Potenciál tichým cinknutím svojho zvončeka. „Cítim sa taký... plný. Ako keby ma niečo držalo a zároveň chcelo postrčiť. Je to zvláštny pocit.“
Vedľa Hopky stál Kocko, múdry drevený kváder s namaľovanými číslami. Zdvihol svoj hladký roh, akoby si hladil bradu. „Hm, plný? To je zaujímavé. Povedz nám o tom viac. Ako sa cítiš plný?“
Potenciál sa zamyslel. „Je to ako... pamätáte sa, keď malá Lucka napínala gumičku na praku, predtým ako vystrelila papierovú guľku? Gumička bola napnutá, tichá, ale všetci sme vedeli, že je v nej pripravená rýchlosť. Tak sa cítim ja.“
„Presne tak!“ zvolal Kocko nadšene. „Ty máš v sebe nahromadenú, pripravenú energiu. Pretože si tak vysoko. Čím si vyššie, tým viac jej máš. Mohli by sme ju volať... čakajúca energia!“
„Alebo pripravená energia!“ pridala sa Hopka. „Alebo energia ‚Už-už-sa-spustím‘!“
Kocko sa zasmial. „To sú všetko pekné mená. V múdrych knihách sa takejto energii hovorí potenciálna energia. Je to sila, ktorú má vec pripravenú vďaka svojej polohe. Ako ty, Potenciál, na vrchu šmykľadla.“
Vláčik sa pozrel dolu. Šmykľavka bola naozaj vysoká a strmá. Trochu sa bál, ale teraz bol aj veľmi zvedavý. „Takže ja mám v sebe... potenciálnu energiu? A čo sa stane, keď sa pohnem?“
„Ha! To je tá najlepšia časť!“ vyhŕkla Hopka a odrazila sa tak vysoko, až skoro narazila do poličky s knižkami. „Keď sa pohneš, tá tvoja čakajúca energia sa začne meniť na inú! Na energiu pohybu!“
„Na kinetickú energiu,“ doplnil ju Kocko s úsmevom. „Kinetická znamená pohybová. Je to energia, ktorú majú všetky veci, keď sa hýbu. Čím rýchlejšie sa hýbu, tým viac jej majú.“
Potenciál stále váhal. Teória bola zaujímavá, ale prax vyzerala strašidelne. „Ale ako sa tá moja čakajúca energia zmení na pohybovú? Musím niečo urobiť? Stlačiť nejaký gombík?“
„Vôbec nie,“ vysvetlil Kocko trpezlivo. „Stačí, ak sa len trošičku pohneš dopredu. O zvyšok sa postará sila, ktorá všetko ťahá smerom dole. Volá sa gravitácia. Trochu jej pomôžeš a ona ťa potiahne. A ako budeš padať dole šmykľavkou, tvoja potenciálna energia sa bude míňať a premieňať na kinetickú. Budeš stále rýchlejší a rýchlejší!“
„Rýchlejší a rýchlejší!“ zopakovala Hopka a zatlieskala imaginárnymi rukami. „To je ako ja! Keď ležím na poličke, mám potenciálnu energiu. Keď ma Lucka zhodí, gravitácia ma potiahne a ja letím a skáčem! Mám kinetickú energiu! Juchúúú!“ A Hopka sa rozskákala po celej izbe.
Potenciál sa díval na poskakujúcu loptičku. Potom sa pozrel na Kocka, ktorý povzbudivo prikyvoval. Myšlienka, že jeho strach je vlastne len nahromadená energia čakajúca na premenu, bola fascinujúca.
„Ukážeme ti to,“ povedal Kocko a podal Hopke malú drevenú guľôčku. „Hopka, vynes ju hore na tú menšiu šmykľavku pre autíčka.“
Hopka guľôčku opatrne vykotúľala až na vrch. „Tak, malá guľôčka má teraz svoju vlastnú... ako sa to povie?“
„Potenciálnu energiu,“ povedal Potenciál a cítil sa múdro.
„Presne tak! A teraz... pozor!“ Hopka do guľôčky jemne drgla.
Guľôčka sa najprv pomaly prevalila cez okraj a potom sa spustila. Svišť! Preletela dolu a narazila do plyšového medvedíka, ktorý spal na konci šmykľadla. Medvedík sa od nárazu smiešne zakýval.
„Vidíš?“ zvolal Kocko. „Energia sa premenila! Z pokojnej polohy hore na rýchly pohyb dole!“
Potenciál sa zhlboka nadýchol, až sa mu nadvihol malý komín. Už sa nebál. Bol zvedavý. Chcel cítiť tú premenu. Chcel vedieť, aké to je, keď sa jeho potenciálna energia zmení na tú veselú, kinetickú.
„Deti, čo myslíte, čo sa stane teraz?“ spýtal sa sám seba nahlas a pozrel sa smerom k oknu, akoby sa pýtal celého sveta. „Idem to zistiť!“
S malým, odhodlaným cinknutím zvončeka sa Potenciál pomaličky pohol o centimeter dopredu. Len jemne posunul svoje predné kolieska cez okraj. Na sekundu sa nič nedialo. Cítil len to známe napätie. Potom ho však gravitácia jemne potiahla. Najprv pomaly, potom rýchlejšie.
Svišť!
Jeho vagóniky sa rozbehli. Farebné kocky a hračky po stranách sa zlievali do dúhových pásov. Vietor mu svišťal okolo komína. Už to nebolo šteklenie, bol to hurikán radosti! Cítil, ako sa tá plnosť v ňom mení na rýchlosť. Čím bol nižšie, tým bol rýchlejší. Potenciálna energia mizla a kinetická rástla!
„Jupííí!“ zakričal vláčik z plných pľúc, aj keď žiadne nemal.
So záverečným veselým žuch pristál na mäkkom koberci na konci šmykľavky. Chvíľu mu trvalo, kým sa zastavil. Bol plný dojmov a novej, pohybovej energie.
Hopka a Kocko pribehli k nemu.
„Tak aké to bolo?“ spýtala sa Hopka nedočkavo.
„Úžasné!“ odpovedal Potenciál. „Cítil som to! Cítil som tú premenu! Hore som bol ako napnutý luk a dole som bol ako letiaci šíp!“
Kocko sa usmial. „Presne tak. A vieš čo je na tom najlepšie? Táto energia sa nikam nestratila, len zmenila formu. Ako keď sa voda zmení na paru alebo na ľad.“
Potenciál sa otočil a pozrel hore na prázdny vrchol šmykľavky. Už sa mu nezdal taký strašidelný. Teraz to bolo miesto plné prísľubov. Miesto, kde sa dá nazbierať sila na ďalšie dobrodružstvo.
„Takže,“ povedal zamyslene, „vždy, keď uvidím niečo vysoko hore – jablko na strome, vtáčika na streche alebo seba na vrchu šmykľavky – má to v sebe potenciálnu energiu?“
„Presne!“ prikývol Kocko.
„A keď to padá, lieta alebo sa kotúľa, má to kinetickú energiu?“
„Áno!“ zajasala Hopka.
Potenciál cinkol svojím zvončekom, tentoraz hlasno a sebavedome. „Tak to musíme vyskúšať znova! Kto mi pomôže hore? Potrebujem si nazbierať novú dávku potenciálnej energie!“
A tak sa smiali a celý deň pomáhali vláčiku hore a sledovali jeho radostné svišťanie dolu. Objavili jedno z najväčších tajomstiev sveta – že energia nespí, len mení svoju podobu a čaká na ďalšiu príležitosť rozbehnúť zábavu.
Čo myslíte, deti, kde všade okolo vás sa skrýva potenciálna energia, ktorá len čaká, aby sa mohla premeniť na pohyb? Skúste sa pri najbližšej prechádzke alebo hre poobzerať. Možno ju nájdete na hojdačke, na strome alebo v lopte, ktorú držíte v ruke tesne predtým, ako ju hodíte.