Kráľ Zdravko sa pretiahol vo svojej posteli a zívol tak mocne, až sa mu zatriasla koruna na hlave. Z okna svojho zámku, ktorý stál presne v strede jeho kráľovstva, sa pozrel von. Jeho kráľovstvo bolo naozaj nezvyčajné. Nebolo to kráľovstvo plné miest a dedín, ale bolo to lahodné a pestré Kráľovstvo na Tanieri.
Bolo pekne okrúhle a rozdelené na štyri kúzelné krajiny. Na severe sa zelenalo Zeleninové údolie, kde rástli brokolicové stromy a paprikové veže. Na juhu sa týčili majestátne Bielkovinové hory z tvarohu, syra a pečeného mäska. Na východe sa vlnili zlatisté Sacharidové polia plné cestovín, ryže a chrumkavého chlebíka. A na západe? Tam sa rozprestieral nádherne voňavý Ovocný sad, kde sa červenali jabĺčka a slnko sa odrážalo v kvapkách rosy na sladkých jahodách.
Kráľ Zdravko vedel, že aby bol dobrým a múdrym vládcom, musí každý deň navštíviť všetky štyri krajiny. Len tak získa silu, energiu, múdrosť aj dobrú náladu.
„Ach,“ povzdychol si dnes ráno. „Vôbec sa mi nechce cestovať. Všade chodiť, všetko skúmať... Čo keby som dnes navštívil iba Ovocný sad? Tam je tak veselo a sladko!“
Bol to lákavý nápad. Kráľ Zdravko si predstavil, ako sa prechádza pomedzi malinové kríky a ako mu sladká šťava steká po brade. „Rozhodnuté!“ zvolal, nasadil si korunu a vykročil smerom na západ.
V Ovocnom sade bolo presne tak krásne, ako si pamätal. Hneď pri vstupe ho privítala pani Jahoda s veľkým úsmevom. „Vitaj, kráľ náš! Daj si z mojich sladkých plodov, dodajú ti rýchlu radosť!“
Kráľ Zdravko sa s chuťou zahryzol. Mňam! Tá sladkosť sa mu rozliala po celom tele. Hneď mal viac energie. Preskočil potôčik z jablkovej šťavy a zakotúľal sa dolu z kopčeka posiateho čučoriedkami. Cítil sa veselý a plný života. Chvíľu sa hral na naháňačku s motýľmi a spieval si pesničky. Ale po krátkom čase sa mu začali zatvárať oči. Rýchla radosť, ktorú mu dala sladká jahoda, sa pomaly vytrácala. Zrazu sa cítil unavený, akoby ho niekto vypol. Sadol si pod jabloň a znova zívol.
Stará a múdra jabloň zatriasla svojimi listami. „Kráľ Zdravko, čo sa deje? Vyzeráš ako jablko, ktoré spadlo zo stromu priskoro.“
„Som unavený, pani Jabloňová,“ posťažoval sa kráľ. „Bol som tu v sade, najedol som sa sladkých dobrôt, a aj tak nemám silu ani na to, aby som si poriadne narovnal korunu.“
Jabloň sa usmiala. „Sladká radosť je dôležitá, dodá ti iskru do očí. Ale na to, aby si vládal behať a hrať sa celý deň, potrebuješ ozajstné palivo. Skús sa pozrieť na východ, tam ho nájdeš.“
Kráľ Zdravko sa zamyslel. „Na východ? Tam sú predsa Sacharidové polia!“ Hneď sa mu rozžiarili oči. Palivo! To je presne to, čo potrebuje. Poďakoval jabloni a vybral sa na cestu.
Sacharidové polia ho privítali šušťaním zlatých klasov a vôňou čerstvo upečeného chleba. Cestičky boli vysypané ryžou a kopce boli z kuskusu. Kráľ sa s chuťou prebehol po cestovinovom poli a zjedol kúsok celozrnného chlebíka, ktorý mu podal pán Pekár.
Hneď pocítil rozdiel! Únava bola preč. Cítil, ako mu do nôh prúdi stála a dlhá energia. Nebol to len krátky výbuch radosti ako v Ovocnom sade. Toto bola sila, ktorá vydrží. „Hurá!“ skríkol. „Teraz môžem behať celý deň! Som najrýchlejší kráľ na svete!“
A tak behal. Preskakoval zemiakové kopčeky a kĺzal sa po špaldových šmykľavkách. Cítil sa skvele. Po chvíli uvidel veľký kameň, ktorý spadol na cestu. „Žiaden problém!“ povedal si. „Odgúľam ho!“
Zaprel sa do kameňa, ale ten sa ani nepohol. Skúsil to znova. Tlačil zo všetkých síl, spotil sa, ale kameň ostal na mieste. Kráľ bol zmätený. „Ako je to možné? Mám energiu na behanie, ale nemám silu, aby som zdvihol obyčajný kameň? Čo mi ešte chýba?“
Vtom okolo preletel malý drozd, ktorý si niesol v zobáčiku semienko. „Kráľ Zdravko,“ zaštebotal, „energia na beh je jedna vec, ale sila na dvíhanie druhá. Silu nájdeš tam, kde všetko stojí pevne a hrdo. Pozri sa na juh!“
Na juhu sa týčili Bielkovinové hory. Kráľ pochopil. Sila! Jeho svaly potrebujú staviteľov. Rozbehol sa teda smerom k vysokým štítom.
Bielkovinové hory boli veľkolepé. Skaly boli z tvrdého syra, jaskyne z vajíčok a po svahoch sa sypali šošovicové kamienky. Kráľ Zdravko sa napil z prameňa čerstvého mlieka a zjedol kúsok chudého kuracieho mäska, ktoré bolo opečené ako skala na slnku.
Okamžite pocítil, ako mu tuhnú svaly. Cítil sa silný a pevný. Vrátil sa k veľkému kameňu, ktorý mu predtým stál v ceste. Chytil ho, poriadne sa zaprel a... hop! Kameň odletel na kraj cesty, akoby bol z papiera.
„Fantastické!“ tešil sa kráľ. „Mám energiu na behanie z polí a silu na dvíhanie z hôr! A sladkú radosť zo sadu. Teraz som už určite najlepší kráľ!“
Cítil sa silný a plný energie, no keď sa pozrel do zrkadlovej hladiny jazierka, niečo mu nesedelo. Jeho líca neboli pekné červené, ale trochu bledé. Jeho kráľovský plášť akoby stratil farbu a jeho myšlienky neboli také jasné a bystré ako zvyčajne. Cítil sa trochu... obyčajne. Akoby mu chýbal nejaký ochranný štít a iskra.
Zmätene sa poškriabal po hlave. „Čo mi ešte chýba? Mám energiu, mám silu, mám aj sladkú odmenu. Prečo sa necítim úplne dokonale?“
Vtedy si spomenul. Je tu ešte jedna krajina, ktorú dnes úplne vynechal. Zeleninové údolie!
Rýchlo sa tam vybral. Hneď ako vkročil do údolia, ovanula ho svieža vôňa. Všade boli úžasné farby. Červené paradajky sa na neho usmievali ako malé slniečka, uhorky sa leskli v tráve a tmavozelené brokolicové stromy vyzerali ako malý les pre víly.
Kráľ sa s chuťou zahryzol do chrumkavej mrkvy. Chrup! Potom si odtrhol kúsok šalátu, ktorý bol svieži ako ranná rosa. Cítil, ako mu do tela prúdia vitamíny a minerály. Boli ako malí, usilovní opravári, ktorí všetko v jeho tele čistili, opravovali a chránili. Jeho líca znova očerveneli, myseľ sa mu vyjasnila a mal pocit, akoby si obliekol neviditeľný ochranný plášť, cez ktorý neprejde žiadna choroba.
Kráľ Zdravko sa postavil doprostred svojho kráľovstva, presne na miesto, kde sa všetky štyri krajiny spájali. Jeden krok spravil do Sacharidových polí. „Ďakujem za energiu!“ Jeden krok do Bielkovinových hôr. „Ďakujem za silu!“ Jeden krok do Ovocného sadu. „Ďakujem za radosť a vitamíny!“ A posledný krok do Zeleninového údolia. „A vám ďakujem za ochranu, farby a zdravie!“
Pochopil. Žiadna krajina nie je dôležitejšia ako tá druhá. Ako správny kráľ musí navštíviť všetky, aby jeho kráľovstvo fungovalo v dokonalej harmónii. A on, kráľ Zdravko, bol vďaka nim silný, energický, múdry a veselý.
S úsmevom zamával všetkým svojim krajinám a sľúbil, že už nikdy na žiadnu z nich nezabudne.
A čo vy, deti? Navštívili ste už dnes všetky štyri krajiny na svojom tanieri? Skúste si pri najbližšom obede alebo večeri všimnúť, či máte na tanieri svoj kúsok poľa, svoje hory, svoj sad aj svoje údolie.