„Brrr, to je ale zima! Mám pocit, že mi zamrzol aj nos,“ zvolal Filip a rýchlo si šúchal skrehnuté líca.
„A mne zasa prsty na nohách,“ pridala sa jeho sestra Lenka, ktorá dupala po kuchynskej dlažbe, aby sa zahriala. Vonku padal sneh a vietor fúkal tak silno, že stromy v záhrade vyzerali, akoby cvičili rannú rozcvičku.
Dvojčatá práve vbehli do domu po hodine stavania obrovského snehuliaka. Teraz stáli v kuchyni a túžobne hľadeli na dve šálky s kakaom, ktoré im ocko pripravil ešte predtým, než išli von. Problém bol, že kakao už dávno vychladlo.
„Je studené ako cencúľ,“ povzdychol si Filip, keď sa napil. „Takto nás to nezohreje.“
„Dáme to do tej čarovnej skrinky,“ navrhla Lenka a ukázala na bielu mikrovlnnú rúru na linke. „Ocko hovorí, že to trvá len minútku.“
Filip prikývol, otvoril dvierka a vložil šálky dnu. Nastavil čas a stlačil tlačidlo. Bzzzzz! Mikrovlnka sa rozsvietila, tanier sa začal točiť a ozvalo sa známe hučanie.
„Zaujímalo by ma,“ zamyslel sa Filip, opierajúc si bradu o dlane, „čo sa tam vnútri deje. Nie je tam oheň ako na sporáku. Nie je tam ani horúca špirála ako v rúre na pečenie. Je tam len svetlo a točenie. Ako to môže byť horúce?“
„Možno tam býva malý drak, ktorý na to dýcha,“ zasmiala sa Lenka.
„Alebo tam behajú trpaslíci s fakľami!“ hádal Filip.
Vtom do kuchyne vošiel strýko Viktor. Strýko Viktor bol opravár a vedel všetko o tom, ako veci fungujú. Vždy mal vo vrecku skrutkovač a za uchom ceruzku. Keď počul Filipovu otázku, oči mu veselo zažiarili.
„Trpaslíci s fakľami? To by bolo nebezpečné,“ usmial sa strýko a prisunul si stoličku. „Pravda je oveľa zaujímavejšia. A viete čo? Je to vlastne o tanci.“
Deti na seba prekvapene pozreli. „O tanci? V mikrovlnke?“
„Presne tak,“ prikývol strýko Viktor. „Skôr než vám to vysvetlím, musíme urobiť malý pokus. Deti, vystrite pred seba dlane.“
Filip a Lenka natiahli ruky.
„Teraz ich priložte k sebe a začnite nimi o seba rýchlo šúchať. Rýchlejšie! Ešte rýchlejšie!“ povzbudzoval ich strýko.
Šuch-šuch-šuch!
„Čo cítite?“ opýtal sa po chvíli.
„Pália!“ zvolala Lenka a rýchlo odtiahla dlane od seba. „Sú úplne horúce.“
„Výborne,“ pochválil ich strýko. „Práve ste objavili dôležité pravidlo. Keď sa veci hýbu a trú o seba, vzniká teplo. A presne toto sa deje s vaším kakaom.“
Deti sa pozreli na mikrovlnku, ktorá práve cinkla.
„Ale kakao nemá ruky, aby si ich šúchalo,“ namietol logicky Filip.
„To je pravda,“ uznal strýko Viktor. „Ale kakao je plné vody. A voda sa skladá z maličkých, okom neviditeľných čiastočiek. Voláme ich molekuly. Predstavte si ich ako malinké guličky, ktoré v studenom kakau len tak lenivo plávajú.“
„Aha, takže spia?“ opýtala sa Lenka.
„Skoro. Sú pomalé a znudené. Ale v mikrovlnke bývajú špeciálne neviditeľné vlnky,“ vysvetľoval strýko a prstami naznačil vlnenie vo vzduchu. „Tieto vlnky sa volajú mikrovlny. Keď zapnete prístroj, vylezú zo svojej skrýše a začnú hrať neviditeľnú hudbu.“
Filip sa zasmial. „Hudbu pre molekuly vody?“
„Presne! Tieto vlnky sú úžasní tanečníci. Prechádzajú cez sklo aj cez keramiku, ale keď narazia na molekuly vody v kakau, chytia ich a začnú s nimi divoko točiť. Rozvibrujú ich! Molekuly vody sa začnú vrtieť doprava, doľava, točia sa ako na kolotoči, a to neuveriteľne rýchlo.“
„A keď sa tak rýchlo točia…“ začal Filip a pozrel na svoje dlane.
„…tak sa o seba trú a zohrejú sa!“ dokončila Lenka víťazoslávne.
„Bingo!“ zvolal strýko Viktor. „Tie neviditeľné vlnky roztancujú vodu v jedle tak rýchlo, že sa jedlo zohreje zvnútra. Preto je mikrovlnka taká rýchla. Nemusí zohrievať vzduch okolo, ide rovno za vodou v kakau.“
Filip otvoril dvierka a opatrne chytil uško šálky. „Jau, je to teplé! Ale prečo sa nezohriala aj táto plastová tácka pod tým?“
„To je skvelá otázka, Filip,“ povedal strýko vážne. „Pamätáte si, čo som hovoril? Mikrovlny hľadajú vodu. Je v plastovej tácke voda?“
Deti pokrútili hlavami.
„Nie. Takže vlnky cez plast len preletia, akoby to bol vzduch. Plastových molekúl sa ani nedotknú. Šálka je teplá len preto, že jej teplo odovzdalo to horúce kakao vnútri.“
Lenka si vzala svoju šálku a odfúkla paru. „Takže vnútri bola diskotéka a my sme o tom ani nevedeli.“
„Presne tak. Ale pozor,“ zdvihol strýko prst a tváril sa veľmi dôležito. „S touto tanečnou zábavou sú spojené prísne pravidlá. Čo by sa stalo, keby ste tam dali niečo kovové? Napríklad lyžičku?“
Filip pokrčil plecami. „Zohriala by sa?“
„Kdeže! To by bolo veľmi nebezpečné,“ varoval ich strýko. „Kov sa s mikrovlnami nekamaráti. Kovové veci fungujú ako zrkadlo. Vlnky sa od nich odrazia a začnú skákať kade-tade. Mohli by začať lietat iskry, ako malé blesky. A to by mohlo mikrovlnku pokaziť alebo dokonca spôsobiť požiar.“
„Takže žiadne lyžičky, žiadne alobalové obaly z čokolády,“ zopakovala Lenka, aby si to zapamätala. „A vždy sa musíme opýtať rodičov, či to môžeme zapnúť.“
„Správne. A je tu ešte jedno pravidlo,“ dodal strýko. „Nikdy, ale naozaj nikdy nezapínajte mikrovlnku prázdnu.“
„Prečo?“ vyzvedal Filip. „Vlnky by boli smutné, že nemajú s kým tancovať?“
„Vlastne áno,“ usmial sa strýko. „Keby tam nebolo žiadne jedlo ani voda, vlnky by sa nemali do čoho vpiť. Odrazili by sa späť tam, odkiaľ prišli, a zničili by tú súčiastku, ktorá ich vytvára. Mikrovlnka by sa pokazila.“
Deti chvíľu ticho sŕkali kakao, ktoré ich príjemne hrialo v brušku. Predstavovali si, ako milióny malých vodných kvapiek práve skončili svoj divoký tanec.
„Strýko Viktor?“ ozval sa po chvíli Filip.
„Áno?“
„Keď sa teraz napijem a potom budem skákať na trampolíne, zohreje sa to kakao v mojom bruchu ešte viac?“
Strýko sa hlasno zasmial. „To je zaujímavá hypotéza, pán vedec! Ale myslím si, že tvoje telo si teplotu postráži samo. Ale pohyb je zdravý, takže po kakau si kľudne zaskáčte.“
„Ale najprv umyť šálky!“ pripomenula im mamička, ktorá práve vošla do kuchyne a počula koniec rozhovoru.
„A pozor na vodu,“ žmurkla Lenka na Filipa. „Keď pustíme horúcu vodu z kohútika, znamená to, že aj v trubkách bola tanečná zábava?“
„Kto vie,“ zasmial sa Filip. „Možno nám to strýko vysvetlí nabudúce.“
Deti dopili poslednú kvapku, odložili šálky do drezu a vybehli do svojej izby. Teraz už vedeli, že svet je plný neviditeľných tajomstiev. A že aj obyčajné zohrievanie kakaa je vlastne veľká veda, pri ktorej sa tancuje.
Čo myslíte, deti? Máte doma mikrovlnku? Skúste sa s rodičmi pozrieť, či je tanier vnútri sklenený alebo keramický. A pamätáte si, čo do nej nikdy nesmie ísť? Správne, nič kovové!
Ak budete mať najbližšie studené ruky, spomeňte si na vodné molekuly a poriadne si dlane ošúchajte. Trenie vytvára teplo – a to je zákon, ktorý funguje v mikrovlnke aj na vašich dlaniach.