V hlbokej, mäkkej tráve, kde vo dne voňali lúčne kvety a v noci sa tíško usídlila tma, býval malý chrobáčik menom Svetlík. Nebol to len taký obyčajný chrobáčik. Patril do rodiny svätojánskych mušiek a jeho najväčšou radosťou bolo, keď sa zotmelo. Práve vtedy sa mal na jeho zadočku rozsvietiť malý, ale veselý lampášik.
Dnes večer sa však stalo niečo zvláštne. Slnko už dávno zapadlo za vzdialené kopce, ostatné mušky po lúke lietali ako drobné hviezdičky, no Svetlíkov lampášik ani neblikol.
„No tak, zasvieť,“ šepkal si pre seba a zo všetkých síl sa snažil. Napínal svaly, zadržiaval dych a predstavoval si to najjasnejšie svetlo na svete. Nič. Absolútne nič.
Okolo preletela jeho najlepšia kamarátka Iskrička. Jej svetielko pulzovalo v pravidelnom rytme, raz silnejšie, raz slabšie. „Svetlík, čo tu tak sám sedíš v tme? Poď sa s nami hrať na blikajúcu naháňačku!“
Svetlík si smutne vzdychol. „Nemôžem, Iskrička. Môj lampášik dnes nefunguje.“
„Nefunguje? To je čudné,“ zamyslela sa Iskrička a pristála vedľa neho. „Ukáž, pozriem sa.“ Opatrne si obzrela jeho zadoček, ale všetko vyzeralo byť na svojom mieste. „Skúsil si na to myslieť veľmi silno?“
„Skúsil,“ odvetil skleslo Svetlík. „Skúsil som aj podskočiť. Tri razy. A potom som sa zatočil dokola, lebo som si myslel, že to možno treba nejako... rozprúdiť.“
Z neďalekého kríka sa ozvalo chrumkanie. Vyliezol spod neho ich kamarát, chrobák fúzač menom Drevko. Na chrbte mal tvrdé krovky a namiesto svetielka mal dlhé, elegantné tykadlá. „Čo sa deje, kamaráti? Prečo tak vážne debatujete?“
„Svetlíkovi sa pokazilo svetlo,“ vysvetlila Iskrička.
Drevko si zvedavo poťukal tykadlom po zemi. „Hm. A skúsil si zjesť niečo naozaj žlté? Napríklad kvet púpavy? Žltá je farba svetla, možno to pomôže.“
Bol to smiešny nápad, ale Svetlík bol zúfalý. O chvíľu sa začínalo Veľké Večerné Blikanie, slávnosť, na ktorej všetky mušky spolu tancovali a vytvárali na lúke svetelné obrazce. Nechcel to zmeškať. Rýchlo odbehol k najbližšej púpave a trochu si z nej odhryzol. Chutila horko a jeho lampášik sa stále nerozsvietil.
„Nevyšlo to,“ zamrmlal, keď sa vrátil. „Ale aspoň teraz vieme, že púpava na to nefunguje.“
Iskrička ho povzbudivo potľapkala po chrbte. „To je dobrý objav! Každý pokus nás niečomu naučí. Vieš čo? Poďme za starým Lampášikom. On vie o svietení všetko.“
Starý Lampášik bol najmúdrejší svätojánsky chrobák na celej lúke. Býval na vysokom liste lopúcha a jeho svetlo bolo pokojné, stále a hrialo ako spomienka na slnečný deň. Keď mu kamaráti vyrozprávali Svetlíkov problém, chápavo prikývol.
„Ach, áno. To sa občas stane, keď sa mladá muška príliš snaží,“ povedal láskavým hlasom. „Svetlo, Svetlík, nie je niečo, čo môžeš silou vytlačiť. Je to skôr ako malý zázrak, ktorý sa udeje vo vnútri teba.“
Svetlík, Iskrička aj Drevko napäto počúvali.
„Predstavte si,“ pokračoval Lampášik, „že v sebe máte dve maličké, čarovné fľaštičky. V jednej je tekutina, ktorá sa volá...“ na chvíľu sa zamyslel, aby našiel správne slová, „povedzme jej nosič svetla. Odborne sa volá luciferín. Je ako palivo.“
„Luciferín,“ zašepkal si Svetlík, aby si to zapamätal.
„Presne tak. A v druhej fľaštičke je iná tekutina,“ pokračoval starý chrobák. „Tá sa volá... zapínač svetla. Jej odborný názov je luciferáza. Ona je ako zápalka.“
Iskrička zvedavo naklonila hlavu. „Takže... palivo a zápalka?“
„Presne! A keď sa ty rozhodneš zasvietiť, tvoje telo zmieša trošičku z nosiča svetla s trošičkou zo zapínača svetla. A vtedy, presne v tej chvíli, sa stane tá kúzlo. Tieto dve látky spolu vytvoria svetlo. Ale je to studené svetlo, nikdy nepáli.“
Drevko uznanlivo pokýval tykadlami. „To je úžasné! Chémia priamo v tele! Ale prečo to Svetlíkovi nefunguje?“
„Pretože sa príliš snaží,“ usmial sa Lampášik. „Predstav si, že tie fľaštičky sú plaché. Keď na ne príliš tlačíš, schovajú sa a nepustia ani kvapku. Musíš byť pokojný. Uvoľni sa, zhlboka dýchaj a len si jemne predstav, ako sa tie dve tekutiny v tebe stretávajú.“
Svetlík sa pozrel na svoje bruško. Zrazu to nebol len obyčajný chrobáčí zadok. Bolo to malé laboratórium! S nosičom svetla a zapínačom svetla.
„Takže... nie silou, ale pokojom?“ spýtal sa neveriacky.
„Presne tak. Skús to,“ povzbudil ho Lampášik.
Svetlík si sadol na list. Zavrel oči. Namiesto napínania svalov sa snažil uvoľniť. Predstavil si malú kvapku luciferínu, ako sa pomaličky blíži ku kvapke luciferázy. Predstavil si, ako sa dotknú...
A vtom sa to stalo!
Na jeho zadočku slabučko zablyslo. Len na sekundu, ale bolo to tam!
„Jéj!“ vyhŕkli Iskrička a Drevko naraz.
Svetlík od prekvapenia otvoril oči. Videl ten slabý záblesk odrážať sa na liste pod ním. Znovu sa upokojil a skúsil to znova. Tentoraz myslel na to, ako sa tie dve látky jemne zmiešajú. A... blik! Svetlo bolo o niečo silnejšie a vydržalo o chvíľočku dlhšie.
„Ja svietim!“ zvolal radostne. „Ono to naozaj funguje!“
Starý Lampášik sa spokojne usmial. „Vidíš? Zvládol si to. Teraz už vieš, že najväčšia sila nie je v napínaní svalov, ale v porozumení tomu, ako veci fungujú.“
Svetlík sa s nadšením otočil k Iskričke. „Skúsime si poslať správu? Ja bliknem raz krátko a raz dlho. To bude znamenať A-HOJ.“
Sústredil sa a jeho lampášik vyslal do tmy jasný krátky záblesk a hneď po ňom dlhší.
Iskrička sa zachichotala a odpovedala mu rovnako: krátky záblesk, dlhý záblesk. A-HOJ.
„Toto je oveľa lepšie ako len tak bezcieľne blikať,“ povedal Svetlík. „Môžeme sa rozprávať cez celú lúku!“
Poďakovali starému Lampášikovi a rozbehli sa na Veľké Večerné Blikanie. Svetlíkovo svetlo už nebolo ani slabé, ani neisté. Svietilo jasne a sebavedome, pretože teraz už presne vedel, aké malé-veľké kúzlo sa v ňom odohráva.
Na slávnosti sa pridal k ostatným. Spolu vytvárali na nočnej oblohe nádherné vlniace sa rieky svetla, trblietavé kruhy a tancujúce body. Svetlík poslal Lampášikovi na jeho lopúchový list špeciálnu správu: tri rýchle bliknutia. Znamenalo to: ĎA-KU-JEM.
A z diaľky mu odpovedalo jedno dlhé, pokojné svetlo, ktoré znamenalo: RADO-SA-STALO.
Čo myslíte, deti, akú správu by ste chceli poslať svätojánskej muške vy? Skúste si pri najbližšej večernej prechádzke v lete všimnúť ich svetielka a možno práve vám budú blikať svoje tajomstvá o luciferíne a luciferáze.