Hlboko vnútri, pod vašou kožou, tam, kde to voľným okom nevidieť, fičí tá najrýchlejšia diaľnica na svete. Volá sa Červená rieka. Nikdy sa nezastaví, tečie v noci, keď spíte, aj cez deň, keď skáčete na trampolíne. V tejto rieke plávajú milióny malých, usilovných plavidiel, ktoré vyzerajú ako mäkké červené šišky. Voláme ich krvinky.
V jednej takejto rieke, v tele chlapca menom Filip, pracoval aj krvinka Artur. Artur bol silný, červený a veľmi hrdý na svoju prácu. Na chrbte nosil batoh plný bubliniek kyslíka.
„Dnes je poriadny zhon!“ zavolal Artur na svojho kamaráta, ktorý plával vedľa neho. „Filip beží na autobus, musíme pridať!“
Jeho kamarát sa volal Oliver. Na prvý pohľad vyzerali rovnako – obaja boli červení a guľatí. Ale keby ste sa pozreli cez veľké zväčšovacie sklo, zbadali by ste rozdiel.
Artur mal na svojej uniforme vyšitý malý trojuholník. Patril totiž do tímu A. Oliver mal uniformu úplne hladkú, bez obrázkov. Patril do tímu 0, ktorému všetci hovorili „Nula“.
„Ja vládzem!“ odpovedal Oliver a posunul si kyslíkový batoh. „Môj hladký dres sa vo vode kĺže ako ryba!“
Zrazu sa ozval hlasný zvuk, ako keď v telocvični zapískajú na píšťalku. Celá rieka sa zavlnila.
„Pozor, pozor!“ hlásil hlavný dispečer z riadiacej veže v mozgu. „Na ľavom kolene vznikla trhlina! Filip spadol na chodníku. Potrebujeme opravárov a zásoby! Rýchlo!“
Všetky krvinky v okolí vedeli, čo majú robiť. Časť z nich sa ponáhľala ku kolenu, aby vytvorili živú hrádzu a zastavili únik. Voláme to chrasta, ale pre krvinky je to tá najdôležitejšia stena na svete.
Artur a Oliver plávali k miestu nehody, aby doniesli kyslík pre opravárov. Keď dorazili, videli, že tamojšie krvinky sú unavené.
„Uf, to je fuška,“ odfukoval starší krvinka s trojuholníkom na drese. „Stratili sme veľa kamarátov, ktorí vypadli von cez ranu. Potrebovali by sme posilu.“
V Filipovom tele žil prevažne tím A, presne ako Artur. Všetci mali na dresoch trojuholníky. Strážcovia tela – prísne biele krvinky – kontrolovali každého, kto plával okolo.
„Ukáž dres!“ zastavil strážca Artura. Artur ukázal trojuholník. „V poriadku, patríš sem. Pokračuj,“ kývol strážca.
Filip v nemocnici dostával ošetrenie a lekári rozhodli, že mu dodajú trochu novej sily. Deti, viete, čo to znamená? Že mu dobrí ľudia darovali trochu svojej krvi, aby mu pomohli. Ale tu nastal veľký problém, ktorý museli vyriešiť.
Predstavte si, že k vstupnej bráne Filipovho tela dorazili nové krvinky z iného tela. Boli to krvinky z tímu B. Na dresoch nemali trojuholníky, ale malé krúžky.
„Vstupujeme dnu, ideme pomôcť!“ kričali veselo krvinky z tímu B.
Ale strážcovia Filipovho tela sa zamračili. Nasadili si okuliare a pozreli sa na ich dresy.
„Stáť!“ zavelil veliteľ stráže. „Čo to máte na uniformách? Krúžky? My tu poznáme len trojuholníky! Vy sem nepatríte, vyzeráte cudzo!“
Strážcovia začali okolo krviniek s krúžkami stavať zábrany. Nemohli ich pustiť ďalej, pretože si mysleli, že sú to nepriatelia. Vznikla by tam veľká tlačenica a neporiadok.
„Vidíš to?“ šepkal Artur Oliverovi. „Tím B nemôže navštíviť Tím A. Majú iné uniformy. Strážcovia by sa zbláznili.“
„Ale čo teraz?“ spýtal sa Oliver. „Filip potrebuje pomoc!“
Vtom sa pri bráne objavila iná skupina. Boli to krvinky, ktoré vyzerali presne ako Oliver. Nemali na dresoch ani trojuholníky, ani krúžky. Boli úplne hladké. Bol to tím 0 – Nula.
Strážca podišiel k prvému z nich. „Ukáž dres!“ Krvinka z tímu 0 sa otočila. Nič. Žiaden znak. Strážca bol zmätený. Hľadal krúžok, ktorý by ho nahneval, ale nenašiel ho. Hľadal iný cudzí tvar, ale nenašiel nič.
„Hmm,“ zamrmlal strážca. „Nemáš na sebe nič, čo by mi vadilo. Vyzeráš neškodne. Tak poď ďalej!“
„Hurá!“ jasali krvinky z tímu 0. Vhrnuli sa do Filipových žíl a okamžite začali pomáhať Arturovi nosiť kyslík.
Artur priplával k Oliverovi. „Teda, Oliver! Tvoja rodina je úžasná. Vy môžete ísť na návštevu ku každému, však?“
Oliver prikývol a pyšne sa vystrel. „Presne tak! My z tímu 0 sme univerzálni pomocníci. Keďže nemáme na dresoch žiadne znaky, strážcovia v tele nikoho – ani v tíme A, ani v tíme B – sa na nás nehnevajú.“
„To je super schopnosť,“ uznal Artur. „Ale počuj, čo keby si ty potreboval pomoc? Keby si ty mal úraz?“
Oliver trochu zvážnel. „To je ťažšie. Keby ku mne prišiel niekto z tvojho tímu A s trojuholníkmi, moji strážcovia by ho nepustili. Povedali by: 'Čo je to za špicatú vec? To tu nechceme!' A nepustili by ani tím B s krúžkami. Ani tím AB, ktorý má aj krúžky, aj trojuholníky.“
„Takže... tebe môže pomôcť len iná Nula?“ spýtal sa Artur.
„Áno,“ prikývol Oliver. „My Nuly radi dávame darčeky všetkým, ale prijať môžeme len od svojej rodiny.“
Kým sa rozprávali, prúd v Červenej rieke sa upokojil. Diera na kolene bola zalepená, nové posily z tímu 0 usilovne pracovali a Filip sa cítil oveľa lepšie.
Artur si sadol na okraj cievy, aby si na chvíľu oddýchol, a vytiahol malý zápisník.
„Musím si to zapísať, aby som v tom nemal zmätok,“ povedal a vytiahol ceruzku. „Skúste mi pomôcť, deti. Ako to teda funguje?“
Artur nakreslil štyri postavičky:
- Pán A (má na tričku trojuholník).
- Pán B (má na tričku krúžok).
- Pán AB (má na tričku aj trojuholník, aj krúžok – vyzerá veľmi ozdobene).
- Pán 0 (má čisté tričko).
„Takže,“ uvažoval Artur nahlas.
„Pán AB je veľký pohodlím. Keďže má na sebe aj trojuholníky, aj krúžky, pozná všetkých. Keď k nemu príde na návštevu A, povie: 'Ahoj, trojuholník, ten mám aj ja, poď ďalej!' Keď príde B, povie: 'Ahoj krúžok, aj ten poznám, vitaj!' A Nulu pustí tiež, lebo tá nevadí nikomu. Tím AB je najlepší hostiteľ – môže prijať pomoc od každého!“
„Presne,“ potvrdil Oliver. „A my, Nuly, sme najlepší darcovia. Môžeme ísť kamkoľvek.“
„A my z tímu A?“ spýtal sa Artur.
„Vy sa kamarátite len so svojimi,“ vysvetlil Oliver. „Alebo s nami Nulami. Ale s Béčkami sa v jednej rieke neznesiete.“
Artur zaklapol zápisník. „Je to vlastne ako veľké puzzle. Musíme do seba zapadnúť. Preto je také dôležité, aby lekári vedeli, aký dres kto nosí.“
„A preto je dôležité, aby dospelí chodili darovať krv,“ dodal Oliver vážne. „Nikdy nevieš, kedy bude nejaký Filip alebo Zuzka potrebovať posilu. Niekedy chýba tím A, inokedy B a niekedy my, Nuly.“
Práca bola hotová. Filipovo koleno sa hojilo pod náplasťou a v jeho vnútri milióny malých lodiek ďalej vozili kyslík. Artur ťapol Olivera po pleci.
„Tak čo, ideme ešte jedno kolečko k malíčku na nohe?“
„Jasné!“ zvolal Oliver. „Preteky!“
A tak vyrazili. Červená s Trojuholníkom a Červená Hladká, bok po boku. Aj keď mali iné uniformy, ťahali za jeden povraz.
Malá úloha pre zvedavcov: Skúste sa doma pozrieť na svoje zápästie (tam, kde sa nosia hodinky). Vidíte pod kožou také modré alebo zelené čiary? To sú žily! Práve teraz v nich plávajú vaše vlastné tímy. Opýtajte sa rodičov: „Viete, aký máme krvný tím? Sme Áčka, Béčka, AB alebo Nuly?“ Možno to majú zapísané v zdravotnej knižke!
A pamätajte, nech máte akýkoľvek tím, každý je rovnako dôležitý a vzácny. Bez neho by naše telo nemohlo fungovať ani minútu.