Filip mal sedem rokov a veľmi rád pozoroval všetko okolo seba. Keď prišiel na prázdniny k babke, prvé, čo si všimol, bola jej krásna zelená záhradka na okne. Medzi všetkými kvetinami mu najviac učarovala malá rastlinka s voňavými listami.
„To je moja najcennejšia bazalka,“ povedala babka s úsmevom. „Jej listy používam do polievky a na cestoviny. Ale pozri, Filipko, posledné dni je akási smutná.“
Filip sa priblížil k oknu. Bazalka skutočne vyzerala čudne. Jej listy boli bledé a niektoré sa už začínali krčiť.
„Babka, prečo je taká smutná?“ spýtal sa Filip.
„To neviem, vnúčik. Zalievam ju každý deň, dokonca som ju presunula sem na policu, aby jej nebolo na okne príliš teplo.“
Filip si všimol, že babka postavila bazalku na tmavú policu ďaleko od okna. Pozrel sa na ostatné rastliny na parapete – tie boli všetky zelené a svieže.
„Babka, môžem skúsiť vyriešiť túto záhadu?“ spýtal sa Filip rozhodne.
„Samozrejme! Ty si môj malý vedec.“
Filip si sadol na stoličku a začal premýšľať. Čo potrebujú rastliny na život? Vodu, vzduch a... chvíľku, čo ešte?
Rozhodol sa urobiť experiment. Našiel si malý zápisník a ceruzku.
„Prvý pokus,“ napísal si Filip. „Pozorovanie.“
Celý deň sledoval bazalku na tmavej polici. Potom pozoroval rastliny na okne, kde svietilo slnko. Rastliny na svetle bujne rástli, zatiaľ čo bazalka vyzerala stále smutnejšie.
„Možno je problém v svetle!“ zvolal Filip.
Druhý deň Filip požiadal babku o pomoc. „Babka, môžeme presunúť bazalku späť na okno?“
„Ale tam jej bude príliš teplo,“ povedala babka.
„Skúsme to len na jeden deň,“ prosil Filip. „Chcem vidieť, čo sa stane.“
Babka súhlasila a postavila bazalku na parapet vedľa ostatných rastlín. Filip si zapísal: „Druhý pokus – bazalka na svetle.“
Už popoludní si Filip všimol, že listy bazalky sa trochu vzpriamili. Večer vyzerali určite lepšie ako ráno.
„Babka, pozri! Je jej lepšie!“ ukázal Filip nadšene.
„Skutočne,“ povedala babka prekvapene. „Ale prečo?“
Filip sa zamyslel. „Chcem urobiť ešte jeden pokus. Môžem si požičať tvoju stolnú lampičku?“
Na tretí deň Filip postavil dva malé kvetináče s mladými klíčkami fazule – jeden na tmavé miesto a druhý osvetlil stolnou lampou.
„Tretí pokus,“ zapísal si. „Jeden klíčok na svetle, jeden v tme.“
Každý deň Filip pozoroval a kreslil si, ako vyzerajú klíčky. Klíčok pri lampičke rástol rovno a zeleno. Klíčok v tme bol bledý a krivý, akoby niečo hľadal.
Po týždni Filip zavolal babku: „Babka, pozri! Mám odpoveď na záhadu!“
Ukázal jej zápisník s kresbičkami a vysvetlil: „Rastliny potrebujú svetlo! Bez svetla nemôžu robiť svoju zelenú farbu a nemôžu dobre rásť. Klíčok v tme sa snažil nájsť svetlo, preto rástol krivo smerom hore.“
„To je úžasné, Filip! A ako si na to prišiel?“
„Pozoroval som a skúšal som,“ povedal Filip hrdo. „Bazalka bola smutná, lebo bola v tme. Keď sme ju dali na svetlo, hneď jej bolo lepšie. A moje fazuľky mi ukázali, že svetlo je pre rastliny veľmi dôležité.“
Babka sa usmiala: „Môj malý vedec! A vieš čo, naučil si ma niečo nové. Myslela som, že rastlinám škodí priame slnko, ale ony ho vlastne potrebujú.“
Filip si zapísal do zápisníka posledný zápis: „Rastliny potrebujú svetlo na život. Bez svetla žltnú a chradnú. So svetlom sú zelené a zdravé.“
Bazalka sa za ďalší týždeň úplne zotavila. Jej listy boli opäť tmavozelené a voňavé. Babka z nich uvarila Filipovi najlepšiu paradajkovú polievku, akú kedy jedol.
„Vieš čo, Filip?“ povedala babka, keď spolu jedli polievku. „Teba by bavilo chodiť do pravého vedeckého laboratória. Tam vedci robia podobné pokusy ako ty.“
Filip sa zaradoval: „Môžem si doma urobiť vlastné laboratórium?“
„Určite! Stačí ti zápisník, ceruzka a veľa zvedavých otázok. A nezabudni – vždy povedať rodičom, keď chceš skúšať niečo nové.“
Filip sa nemohol dočkať, kým pôjde domov a povie mame a ocovi o svojom objave. Mal už pripravených veľa nových otázok: Prečo niektoré rastliny majú väčšie listy? Prečo niektoré kvety voňajú? A dokážu rastliny rásť aj pri svetle z baterky?
„Budem vedcom-botanikom,“ povedal si Filip spokojne. „A budem objavovať záhady rastlín!“
Keď sa večer babka a Filip lúčili s bazalkou, Filip jej pošepkal: „Ďakujem, že si mi pomohla objaviť tajomstvo svetla. Bez teba by som sa to nikdy nedozvedel.“
A bazalka sa trochu zakývala na vetre, akoby Filipovi odpovedala: „Rado sa stalo, malý vedec!“