Malý škriatok Fip stál pri starej kamennej studni a mračil sa. Slnko príjemne hrialo, včielky usilovne bzučali okolo fialových kvetov levandule a všetko voňalo letom. Len Fip nemal dobrú náladu. Jeho malé jahody v záhradke za domčekom skláňali hlávky od smädu. Potrebovali vodu, a to hneď!
„Fúha, to je ťažké!“ fňukol a z celej sily sa zaprel do lana, ktoré viedlo hlboko do tmy studne. Cítil, ako sa mu drevené vedro naplnené vodou posmieva. Ani sa nepohlo. Fip napol všetky svaly, jeho líca očerveneli ako zrelé paradajky. Lano ho pálilo v malých dlaniach.
Skúsil to znova. Trochu potiahol, potom povolil a znova potiahol. Vedro sa len zľahka zatriaslo a voda v ňom veselo zašpliechala, akoby sa mu smiala. „Ach jaj! Toto nikdy nedokážem,“ vzdychol si a nahnevane si sadol do mäkkej trávy. Prečo musí byť voda taká ťažká a on taký malý?
Práve vtedy sa spoza starého duba vynorila bradatá postava. Bol to trpaslík Brumko, známy svojou múdrosťou a ešte väčšou láskavosťou. Na hlave mal ošúchanú červenú čiapku a v očiach mu hrali veselé iskričky.
„Vidím, že sa tu trápiš, Fipko,“ prihovoril sa mu Brumko hlbokým a pokojným hlasom. „Čože sa ti stalo, že si taký zamračený v taký krásny deň?“
Fip si utrel spotené čelo. „Ale, pán Brumko. Potrebujem poliať moje smädné jahody, ale to vedro je ako zakliate. Nech robím, čo robím, nevytiahnem ho. Som na to príliš slabý.“
Brumko sa usmial a pohladil si svoju dlhú sivú bradu. Prišiel bližšie k studni a pozrel dolu. „Slabý? To si nemyslím. Len na to ideš s veľkou námahou. Čo keby sme skúsili použiť trochu šikovnosti namiesto sily?“
Fip zvedavo zdvihol hlavu. „Šikovnosti? Ako?“
Trpaslík neváhal. Z veľkého koženého vrecka, ktoré nosil vždy pri sebe, vytiahol zvláštnu vecičku. Bolo to malé drevené koleso so žliabkom po obvode, pripevnené na kovovom háku. Vyzeralo to ako malý drevený koláčik s priehlbinou.
„Čo je to?“ spýtal sa Fip a opatrne sa dotkol hladkého dreva.
„Toto je môj malý pomocník,“ žmurkol Brumko. „Volá sa kladka. A uvidíš, aké zázraky dokáže.“
Brumko vyliezol na okraj studne, kde bol starý drevený trám. S pomocou kúska povrazu pevne priviazal kladku o trám presne nad otvorom studne. Potom vzal lano od vedra a prehodil ho cez žliabok na koliesku. Jeden koniec lana stále viedol dolu k vedru a druhý teraz visel voľne dolu, vedľa studne.
„A teraz čo?“ nechápal Fip. „Veď je to stále to isté lano.“
„Nie je,“ usmial sa Brumko. „Sleduj. Predtým si ťahal lano smerom hore, priamo k nebu. Bolo to ťažké, lebo si bojoval proti váhe vedra len silou svojich rúk.“ Zliezol dolu a podal Fipovi voľný koniec lana. „Ale teraz skús ťahať smerom dolu, k zemi.“
Fip nedôverčivo chytil lano. Postavil sa a znova sa zaprel. Ale tentoraz sa stalo niečo úžasné! Keď potiahol lano smerom k zemi, vedro na druhej strane sa bez veľkej námahy začalo dvíhať hore. Išlo to oveľa, oveľa ľahšie!
„Jéj! Ono to funguje!“ skríkol Fip od radosti. „Ako je to možné? Je to nejaké kúzlo?“
Brumko sa srdečne zasmial. „Nie je to kúzlo, Fipko. Je to len jednoduchý, ale veľmi múdry vynález. Keď ťaháš lano dolu, pomáha ti celé tvoje telo. Tvoja vlastná váha ti pomáha ťahať. Už nemusíš dvíhať vedro len rukami, ale pomáhaš si celým telom. Táto kladka iba zmenila smer sily. Už neťaháš hore, ale pohodlne dolu.“
Fip s úžasom pozeral raz na kladku, raz na vedro, ktoré už bolo skoro hore. S každým potiahnutím dolu sa vedro posunulo o kúsok vyššie. Keď ho konečne vytiahol až na okraj studne, veselo sa zalesklo plné čistej vody.
„To je ten najlepší vynález na svete!“ jasal Fip. „Takže to nebolo o tom, že som slabý, ale o tom, že som nepoznal správny spôsob?“
„Presne tak,“ prikývol Brumko. „Niekedy ten najväčší problém nevyrieši najväčšia sila, ale najlepší nápad. A pamätaj, Fipko, neúspech nie je hanba. Keď sa ti niečo nepodarí, aspoň vieš, ako to nabudúce nerobiť. A to je tiež veľký objav.“
Fip opatrne odviazal vedro a s radosťou ho odniesol k svojim jahodám. Keď ich polieval, cítil sa silný a múdry. Nenaučil sa len to, ako vytiahnuť vodu zo studne. Naučil sa, že premýšľanie je niekedy silnejšie ako svaly.
Keď sa vrátil, Brumko už sedel na okraji studne a čakal na neho. Fip si sadol vedľa neho. „Ďakujem, pán Brumko. Dnes ste ma naučili niečo veľmi dôležité.“
„Rád som pomohol,“ povedal trpaslík. „A teraz, keď poznáš tajomstvo kladky, skús sa poobzerať okolo seba. Možno ju objavíš aj na iných miestach. Na stavbách, kde dvíhajú ťažké tehly, alebo v prístavoch, kde nakladajú tovar na lode. Je to malý, ale mocný pomocník.“
Fip sa usmial. Svet sa mu zdal zrazu plný úžasných záhad a šikovných riešení, ktoré čakali len na to, aby ich objavil. A on bol pripravený.
Čo myslíte, deti, kde všade by ste mohli nájsť takú šikovnú kladku vy? Skúste sa pri najbližšej prechádzke dobre pozerať...